Významné osobnosti

Václav (? - pred rokom 1592) - zakladateľ uhorskej vetvy rodu. Z Domanovíc v Sliezsku ( vtedy už České kráľovstvo ) ho aj s jeho bratmi Pavlom a Félixom v prvej polovici 16.storočia povolal do svojich služieb záložný pán Oravského hradu Ján z Dubovca. Po smrti Jána z Dubovca sa Zmeškalovci pričinili o to, aby sa hrad Orava aj s panstvom dostal do rúk panovníka Ferdinanda I. Za tieto zásluhy panovník udelil v roku 1548 Václavovi a jeho potomkom donáciu na dediny Leštiny, Srňacie a Osádku v Oravskej stolici. Na Oravu už prišli ako šľachtici s erbom ( najstaršie zistené vyobrazenie erbu pochádza z roku 1600 ). 

Jaroslav I. ( 1558 - 1.12.1621) - syn Václava, bol dikátor Turčianskej stolice, podžupan Tekovskej župy, vyslanec krajinského snemu a v protihabsburskom povstaní bol na strane sedmohradského kniežaťa Štefana Bočkaja. Po povstaní mu bol ponúknutý post hlavného kapitána Uhorska, ale on ho odmietol, a počas ďalšieho protihabsburského povstania stál na strane sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena. Stal sa Betlenovým poradcom a komorským grófom siedmych banských miest. Zomrel v dnes už neexistujúcom kaštieli v Laskári a pochovaný je v Kremnici.

Jób IV. ( 1720 - 4.1.1778 ) - syn Juraja IV., v mladosti hlavný notár, neskôr  druhý podžupan Oravskej župy. Autor knihy Škola Jóbova s podtitulom " v nížto v kříži a zármutku postavený křesťan trpělivosti a upokojení učiti se může " , ktorá bola napísaná v roku 1764. Prvé vydanie vyšlo v roku 1770, druhé v 1781 a tretie v roku 1903. Jób Zmeškal bol z politickej vrchnosti prvý, čo samostatne napísal knihu pre širšie vrstvy národa. Bola to jedna z najobľúbenejších kníh na Orave a medzi slovenskými evanjelikmi. Kniha optimistická s historickými príkladmi a rozumnými názormi, odporúčajúca človeka sebapoznanie a prácu.

Gabriel IV. ( 18. - 19. st. ) - syn Gabriela II., po absolvovaní štúdia práv pôsobil ako advokát v Banskej Bystrici, neskôr ako richtár v Banskej Štiavnici. V roku 1825 sa stal poslancom uhorského snemu za Banskú Štiavnicu a členom jeho komisie pre banské záležitosti.

Juraj ( 21.4.1753 - ? ) - syn Františka, bol prísediacim na súdoch piatich stolíc, dôverníkom cisárskeho dvora, pánom dvanástich poddanských dedín, kapitánom v insurekcii zemanov v roku 1796. Bol mecenášom spisovateľa a evanjelického kňaza Bohuslava Tablica.

Mikuláš ( 19.11.1759 - 23.6.1833 ) - syn Gabriela II., snáď najznámejší zo Zmeškalovcov, študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, neskôr v roku 1782 zložil advokátsku skúšku v Pešti. Pôsobil v Uhorskej dvorskej kancelárii a od roku 1825 bol vo výslužbe ako dvorný radca vo Viedni. Mal hudobný talent - základy hry na klavíri a violončelo získal v rodisku, potom absolvoval výučbu hry na violončelo u Antona Krafta vo Viedni. Ako 18 ročný začal komponovať a z tejto stránky je známy najmä ako autor sláčikových kvartet. Bol vynikajúci violončelista. Jeho talent a postavenie mu otvárali dvere do najvyššej viedenskej spoločnosti. Túto skutočnosť naplno využil, keď sa stal obdivovateľom a patrónom Ludwiga van Beethovena po jeho príchode do Viedne a organizoval preňho hudobné podujatia vo viedenských šľachtických salónoch. Mikuláš Zmeškal a Ludwig van Beethoven boli blízkymi priateľmi a ich priateľstvo vydržalo celých 35 rokov. Z ich vzájomnej korešpondencie za zachovalo 150 listov a Beethoven Zmeškalovi venoval niekoľko svojich skladieb. Mikuláš bol aj blízkym priateľom Josepha Haydna, ktorý mu takisto venoval niekoľko skladieb. Po Mikulášovi Zmeškalovi ako po hudobnom skladateľovi zostalo 15 sláčikových kvartet.

Móric Jozef ( 24.12.1801 - 3.6.1871 ) - v Blatnom Potoku absolvoval právnicke štúdium a zložil právnicku skúšku. Pôsobil v Oravskej stolici ako podnotár, podslúžny, hlavný slúžny, v roku 1832 sa stal poslancom uhorského snemu, neskôr bol zvolený za druhého podžupana a v roku 1837 za prvého podžupana Oravy. V roku 1845 ho zvolili za župana Oravskej stolice. Cisárom bol vymenovaný za cisársko kráľovského komorníka. Počas revolúcie v roku 1848 bol v spojení s Jozefom Miloslavom Hurbanom. Bol pochovaný ako posledný do krypty leštinského kostola.

 Anna Johana ( 25.7.1813 - 26.7.1880 ) - jedna z prvých slovenských maliarok, študovala maliarstvo v Paríži a vo Viedni, kde aj žila. Maľovala obrazy bytových interiérov v duchu klasickej ideality, časom sa prepracovala na podobizniarku ženských modelov, ktoré obostierala eleganciou a prívetivosťou prýštiacou ešte z empíru.

Michal ( 25.11.1829 - 3.11.1894 ) - bol hlavný slúžny (sudca) námestovského okresu, pred rokom 1875 poslanec uhorského snemu, od roku 1875 hlavný notár Oravskej župy. Od roku 1887 kráľovský radca a dozorca škôl Oravskej župy.

Zoltán ( 8.2.1841 - 3.6.1921 ) - syn Mórica Jozefa, študoval na Tereziánskej vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste a na univerzite v Jene. V roku 1867 bol podslúžny kubínskeho okresu, neskôr hlavný slúžny a podžupan Oravskej župy. Zakladajúci člen slovenského gymnázia v Martine, člen konzorcia Národných novín. Inšpektor Evanjelickej cirkvi a.v. v Leštinách a v Žaškove, neskôr vedúci funkcionár viacerých katolíckych spolkov v Trenčianskej župe. Ako jeden z mála Zmeškalovcov zmenil vierovyznanie z evanjelického na katolícke - snáď pod vplyvom rodiny jeho manželky Ľudmily Pongrácovej z Krasňan. V roku 1869 a v rokoch 1895 - 1905 poslanec uhorského snemu. Spočiatku prívrženec slovenského národného hnutia, najmä Novej školy slovenskej. Neúspešne sa pokúšal presadiť jej orientáciu na vládnu politiku a slovenskú šľachtu. Nepodarilo sa mu v uhorskom parlamente obnoviť Jókaiov návrh na štátnu podporu vzdelávacích ústavov bez rozdielu národnosti. Neskôr bol prívržencom Katolíckej ľudovej strany a spoluorganizátor uhorského Katolíckeho politického hnutia na Slovensku. 

Juraj Rafael ( 6.4.1861 - 1924 ) - bol podžupanom Oravskej župy a župným archivárom. Zaslúžil sa o vydanie zborníka Árvamegyei almanach (slov. Almanach Oravskej župy ), ktorý vyšiel v Dolnom Kubíne v roku 1912 a je cenným prameňom informácií o svojej dobe. V roku 1914 dostal poďakovanie od ministra vnútra za tridsaťročnú zodpovednú prácu a neskôr, v roku 1916, vyznamenanie Radu železnej koruny III. triedy od cisársko - kráľovského veličenstva.

Irena ( 13.1.1902 - 23.9.1973 ) - vyd. Bancíková, dcéra Aladára, posledná s priezviskom Zmeškal na Orave. Podarilo sa jej v pohnutých časoch spoločenských zmien, najmä po II. svetovej vojne, ako vôbec poslednej z rodu Zmeškal, zachovať rodové sídlo v rukách rodu. Žiadnemu inému Zmeškalovi sa to nepodarilo.